V tomto článku sme sa rozhodli trochu rozšíriť naše obzory a pozrieť na open spacei z pohľadu ich vývoja, spokojnosti a zdravia zamestnancov.
17. 7. 2017
V rámci nášho zamestnania sa dostávame na miesto výkonu práce, ktoré je navrhnuté a zariadené tak, aby vyhovovalo najmä kapacitným požiadavkám a finančným možnostiam zamestnávateľa. Taktiež je dôležitý účel na ktorý sú priestory určené. Otázka spokojnosti zamestnanca stojí celosvetovo v pozadí.
V tomto článku sme sa rozhodli trochu rozšíriť naše obzory a pozrieť na open spacei z pohľadu ich vývoja, spokojnosti a zdravia zamestnancov.
Pozrieme sa na výsledky výskumov, ktoré prichádzajú s pomerne negatívnym výsledkom. Samozrejme, je to jeden z pohľadov a neslúži ako vzor, no čísla hovoria sami.
Reuben Yonatan, zakladateľ a CEO GetVOIP píše:
„Keď prišiel open space, každý očakával veľké veci. Zlepšená spolupráca, spoločenské zapojenie, zvýšená zodpovednosť a transparentnosť a veľký nárast efektivity. Nanešťastie o pol storočia neskôr sa nič z týchto výhod nenaplnilo.“
Tieto slová nie sú veľkou útechou pre koncept open spaceu, ale výskumy zamestnaneckej spokojnosti ich potvrdzujú. Poďme sa na ne pozrieť.
Dispozícia(spaceplan) open spaceu môže znižovať produktivitu, poškodzovať zdravie a negatívne vplývať na spokojnosť zamestnancov. Výskum spája dlhodobý vplyv open spaceu so:
- Zníženou motiváciou
- Nižšiou pracovnou spokojnosťou
- Vyšším stresom
- Nižšou produktivitou
Pri tomto je celkom zaujímavé podotknúť, ako sa počet štvorcových metrov na jedného zamestnanca rokmi znižuje. Rok 1970 priestor poskytoval 46,5m2jednému zamestnancovi, v roku 2010 to bolo 21 m2 , o dva roky neskôr to bolo už len 16 m2 a v roku 2017 to bude niečo vyše 9 m2.
Prevedené do čísel, výsledky súčasných štúdií sa pýtali zamestnancov na podmienky na pracovisku:
- 95% zamestnancov povedalo, že práca osamote bola pre nich dôležitá
- 89% zamestnancov povedalo, že sú najproduktívnejší, keď pracujú sami
- 85% je nespokojných s ich pracovným prostredím a nevedia sa sústrediť
- 63% vymenovalo hlučných kolegov ako rozptýlenie č.1
Pri priestore, ktorý dostáva jeden zamestnanec je úplne pochopiteľné, že je ťažké pre zamestnanca sa sústrediť a mať ešte pocit súkromia.
Ako sa pozerajú na stres a produktivitu opýtaní zamestnanci, ktorí pracujú v open space a tí, ktorí majú home office? Je pravda, že prostredie open spaceu dáva baktériám a vírusom možnosť rýchlejšie sa šíriť a tiež zhoršuje imunitu oslabenú stresom.
Vo výskume mali zamestnanci ohodnotiť, ako ľahké sa im zdá byť zdravý a produktívny v ich pracovnom prostredí na stupnici od 1 do 10 (desať je najvyššie).
Skupina, ktorá pracovala v open spacee ohodnotila ľahkosť produktivity priemerne 6,5 bodom a 6,1 bodov pri tom, ak mali ostať zdraví.
Na druhej strane skupina z home officu ohodnotila otázku produktivity v priemere 7,7 bodom a otázku zdravia 8,1 bodom. Ten istý výskum sa pýtal, či zamestnanci vnímajú, že ich pracovné prostredie produkuje stres. Iba 5% zamestnancov home officu je v strese v porovnaní s 28%-tami z open spaceu.
Je nám jasné, že prostredie v open space je dosť rušivé. Čo vravia výskumy? V priemere 28% času zamestnanca je vynaloženého na vyrovnávanie sa s nežiadúcimi prerušeniami a opätovným úsilím návratu k práci. Priemerný zamestnanec je vyrušený každé 3 minúty. 75% z 50 prerušení s ktorými sa zamestnanec denne vyrovnáva nemá nič spoločné s prácou.
Nielen zamestnanca, ale aj zamestnávateľa vychádzajú tieto straty poriadne draho. Ročné náklady v USA za prerušenia v práci sú 588 miliárd ročne. Príčinami týchto strát v je v 25%-ách zabudnutie na návrat k pôvodnej úlohe, 45% tvorí zabudnutie na zanechaný stav úlohy, 13% tvorí to, ak si zamestnanec nepamätá zmeny po návrate k pôvodnej úlohe a 17% zo strát je kvôli tomu, že zamestnanec nevenuje pozornosť úlohe počas prerušenia.
„Je faktom, že nie je žiaden dôkaz o tom, že open office zvyšuje morálku, alebo produktivitu a štúdie ukazujú presný opak. Korelácia medzi súkromím a produktivitou silnie k každým ďalším výskumom,“ píše Yonatan.
V trendoch nábytku a vybavenia pre kancelárie najprv prišli redukcie, no dnes sa nábytkárske novinky vyvíjajú iným smerom. Do otvorených priestorov veľkých kancelárii sa dostávajú prvky, ktoré majú tlmiť hluk, vizuálne deliť a dávať pocit súkromia a dokonca majú dať pracovnému prostrediu pocit domova.
Ak by sme to mali z nášho pohľadu zhodnotiť, v praxi architekti volia všetky tieto prvky pre skvalitnenie pracovného prostredia. Práve preto by sa mal klient radiť s architektom, ktorý má v týchto veciach prehľad a vie klientovi pomôcť nielen s vizuálom, ale v konečnom dôsledku mu ušetrí peniaze.
